Späť na Články

Ako sa nefotograf k foteniu makra dostal Pridané: 17.05.2011

Norberta Garaja (1973) sme oslovili ako fotografa amatéra, ktorý sa na našej facebook stránke pochválil niekoľkými fotografiami. Nám sa jeho fotografie z pomedzi fotografií od ostatných začínajúcich fotografov uverejnených na našej stránke najviac zapáčili. Noro je šikovný a húževnatý makrofotograf a zároveň je odborníkom v oblasti 3D grafiky. Prinášame Vám celkom vtipný článok o Norových skúsenostiach s makrofotografiou.  
 
Keď som bol oslovený, či by som nenapísal pár riadkov o tom, ako som sa dostal k makrofotografii, tak ma to trošku znervóznilo, lebo pravdupovediac okrem toho, že ma to proste baví, som sa nad tým nikdy hlbšie nezamýšľal. Nehovoriac o tom, že nad mojimi fotografickými postupmi by pravdepodobne zaplakal každý skúsenejší fotograf. Nuž teda poďme na to, možno to bude inšpiráciou pre začiatočníkov, pretože fotenie (čohokoľvek) by malo byť v prvom rade zábava.
 

V letePrvým paradoxom bolo už to, ako som sa vlastne dostal k fotoaparátu. Každý normálny človek, ktorý sa rozhodne kúpiť si fotoaparát a aspoň rekreačne sa foteniu venovať, má aspoň hmlistú predstavu o tom, čo a ako chce fotiť. Ja som si fotoaparát kupoval s vedomím, že fotografovanie ma neláka a fotiť vlastne nechcem.
Mojim veľkým koníčkom je 3D grafika a v istom momente som dospel do štádia, že je nutné, aby som si vytvoril vlastnú databázu všelijakých materiálov a povrchov, lebo ani Google nie je všemocný a zdalo sa jednoduchšie nafotiť si vlastné materiály, ako prehrabávať sa v tisícoch obrázkov nevalnej kvality a nevyjasnených autorských práv. A tak som teda preklikal pár e-shopov a za strašné peniaze kúpil prvý digitálny fotoaparát Olympus C4000Z, s ktorým som začal preliezať mesto a fotiť popraskané múry, hrdzavé brány a podobné nezmysly, potrebné do mojich virtuálnych svetov. Na tú dobu (rok 2003) to bol dosť kvalitný kompakt a keby mi ho nebol kamarát osprchoval kofolou, fotím s ním možno dodnes. Tento incident ale priniesol nutnosť upgradu a tým to začalo.
 
Po krátkej epizóde s Panasonicom FZ10 som si zadovážil jeho nástupcu - FZ30. 8 Megapixelov, zoom 35-420, zoomovanie na objektíve, svetelnosť 2,8-3,7, stabilizované Leica sklo, výklopný displej...keď som ho prvý krát držal v ruke, cítil som sa ako dieťa, ktoré zdedilo obchod s hračkami :-). Bolo jasné, že mať k dispozícii takýto prístroj a nefotiť by bol hriech, ktorým som nehodlal svojej duši priťažiť. Spomenul som si na svoje detské časy, keď som u rodičov zbieral chrobáky, choval húsenice a s napätím čakal, kedy sa zakuklia a aký motýľ z nich vylezie. A tak som sa rozhodol, že si tú dobu pripomeniem a pár hmyzákov ulovím. Samozrejme, nehodlal som ich napichovať na špendlíky ako kedysi, ale zdokumentovať tých drobčekov, kým ešte v prírode nejakí sú sa mi javilo ako celkom fajn zábava.
 

Začiatky sú ťažké. Zámer fotiť hmyz v prirodzenom prostredí bez akéhokoľvek umelého zásahu bol síce ušľachtilý, ale objekty môjho záujmu mali iný názor. Prvé pokusy viedli k zisteniu: Hmyz VIDÍ a zdrhá! Takže zbesilo naháňať motýľa po lúke s cieľom uštvať ho, nie je najlepší nápad. Plížime sa pekne pomaly, pretože háveď drobná síce vidí neostro, ale pohyb registruje bezpečne.
Kedy fotiť: V malých hmyzích telíčkach sa ukrýva obdivuhodné množstvo energie, takže ak chcete dušu vypustiť pri naháňačke s vážkami či motýľmi, skúste to tesne poobede, ako ja pri vážke na obr. 1, ktorá mi po trištvrte hodine prenasledovania dovolila 2 zábery.

 

 Vážka Šidlo Ovad
 Obr. 1 Vážka po hodine naháňania
 Obr. 2 Unavené šidlo
 Obr. 3 Zápas o prežitie

 

O pol šiestej večer už však šidlo na obr. 2 bolo natoľko unavené, že som mal pocit, že mi dovolí naaranžovať aj rozmiestnenie nôh. Treba sa vyzbrojiť trpezlivosťou. Keď si napríklad zaumienite odfotiť Lišaja Marinkového, pripravte sa na cca stovku pokusov a snáď sa vám z tej stovky bude páčiť aspoň jedna fotografia . A niekedy treba mať jednoducho šťastie. Na obr. 3 som chcel sfotiť obyčajnú muchu sediacu na kameni, keď ju zrazu napadol ovad a z banálnej fotky sa zrazu stal napínavý zápas o prežitie.

 

Účel svätí prostriedky. Napriek predsavzatiu fotiť v prírode, niekedy nastane okamih, keď idú zásady bokom. Keď mi šťastná náhoda priviedla na okno túto ukážkovú modlivku, nemohol som ju nechať odísť len tak. Takže prišla na rad improvizácia. Manželka obetovala kvetináč s bližšie nešpecifikovanou burinkou, na pozadie fototapeta z akvária a šup na balkón. Modlivka sa však ukázala ako značne netrpezlivý objekt na fotenie a tak som vyskúšal metódu, ktorá mi nie je veľmi sympatická, ale v radoch makrofotografov údajne dosť používaná. Modelka skončila na 20 minút v chladničke. Priznávam, že to bolo jedno z najpohodlnejších fotení hmyzu, ale ... je to asi ako zastreliť medveďa v ZOO. Na svoju obranu aspoň dodám, že modlivka neprišla k žiadnej ujme a nakoniec spokojne odletela.

 

Pár technických detailov a skúseností  

Koník lúčny

Z informácií na internete, ale hlavne metódou pokus omyl, som dospel k nasledovným parametrom, ktoré ako hovorí klasik „Nemusí se nám to líbit, múžeme s tím dokonce nesouhlasit, a to je asi tak všechno co se s tím dá dělat" :-). Koniec koncov jedna z vecí čo sa mi na fotení páči je to, že je to subjektívna záležitosť a čo sa páči a vyhovuje jednému nemusí sa druhému.

- V drvivej väčšine prípadov fotím na automatiku. Zistil som, že môj foťák je v tomto smere dosť inteligentný a keď mi nejaká vážka či motýľ milostivo daruje pár sekúnd na niekoľko (čo najviac) záberov, nie je veľmi čas na laborovanie s nastaveniami. Prípadné nedostatky riešim v počítači.

- ISO natvrdo nastavené na najnižšiu hodnotu, v mojom prípade 80. Kompakty šumia. To je fakt, s ktorým sa jednoducho treba zmieriť, miniatúrny čip a fyziku neoklameme. Pri krajinkách to snáď ani tak nevadí, pri makre, kde je každý detail dôležitý, to už môže byť problém.

- Podľa množstva svetla využívam korekciu expozície 0,3 - 0,7 EV do mínusu. Jednak v kombinácii s nízkym ISO skrátim expozičný čas a vždy je lepšie, keď je fotka mierne tmavšia. Tmavé miesto takmer vždy obsahuje dostatok informácie, ktorú môžeme v počítači zosvetliť, ale z vypáleného miesta už nedostaneme nič.

- Fotím z ruky. Výhoda svetelného stabilizovaného objektívu je nesporná, aj pri ohniskovej vzdialenosti 200-300 mm sa časy okolo 1/160, 1/200 dajú udržať. Napokon, kto by sa ešte ťahal so statívom, keď v druhej ruke mám zvyčajne dcérinu kolobežku či inú potrebnú výbavu :-).

- Kompozícia je ošemetná vec. Keď podmienky dovolia, snažím sa myslieť aj na to, aby fotka nebola len čisto dokumentárny záber (napríklad hore uvedené šidlo, kde sa mi zdala zaujímavá kombinácia šikmej trstiny s vodorovným telom hmyzu). Dodatočné orezanie v počítači je ale takmer pravidlom.

- O čo sa ale často vedome snažím, je riešenie pozadia. Môj aparát v makro nastavení síce rozmazáva pozadie veľmi pekne, snažím sa ale, aby pozadie bolo pokiaľ možno bez nejakých rušivých elementov, ale predovšetkým, aby bolo tmavšie, prípadne v kontraste s objektom, ktorý fotím.

- Apropo počítač. Ako som na začiatku spomenul, baví ma grafika a tým je ovplyvnený aj môj vzťah k fotografii. Fotku vnímam ako polotovar, s ktorým sa pohrávam, upravujem, mením, retušujem...skrátka bavím sa. Ale o úpravách fotiek možno niekedy nabudúce. 

 

 Motýľ Púpava Slimák
 Obr. 4 Behanie za motýľom
 Obr. 5 Jednoducho krásna púpava
 Obr. 6 Slimák vám neutečie

 

P.S: Keď vás prestane baviť behať za motýľmi (obr. 4), skúste si odfotiť trebárs  púpavu (obr. 5). Je zaujímavejšia než by sa na prvý pohľad zdalo. Alebo si oddýchnite pri fotení slimáka (obr. 6). Ale pozor, treba ostriť na oči! :-)

 

Norbert, v mene návštevníkov a zákazníkov makrofoto.sk Ti ďakujeme za tvoje postrehy a skúsenosti z fotografovania makro sveta, ktorý je v podstate všade okolo nás. Len ho nie vždy vidíme. Prajeme Ti veľa spokojnosti pri objavovaní detailov a v tvojej grafickej práci. Samozrejme budeme radi, ak sa s nami o tvoje ďalšie fotografie podelíš.

 

Kontakt na Norberta: http://www.facebook.com/NG.Creations, http://www.digitaldreams.sk

Diskusia k článku: http://www.facebook.com/topic

 

Vďaka tomuto článku bol Noro oslovený aj redaktorom z časopisu DIGI foto, v ktorom uverejnili článok Norbert Garaj - na makro s kompaktom (PDF 5,12 MB).