Späť na Články

Keď sa nefotograf k Raynoxu dostal Pridané: 11.07.2011

Norberta Garaja (1973) sme Vám predstavili v predchádzajúcom článku "Ako sa nefotograf k foteniu makra dostal".  Noro bol vďaka článku na makrofoto.sk oslovený aj redaktorom z časopisu DIGI foto, v ktorom o ňom uverejnili článok "Norbert Garaj - na makro s kompaktom" (PDF 5,12 MB). Po týchto úspechoch sa Noro rozhodol, že si kúpi jednu z kvalitnejších makro predsádok - Raynox DCR-250. Ako sa "nefotografovi" (už to slovo musím dať do úvodzoviek, lebo je neaktuálne) s novou predsádkou darí, si môžete prečítať v ďalšom článku, ktorý nám na požiadanie poskytol.

Raynox DCR-250Keď som uvažoval ako začať tieto riadky, spomenul som si na pekné zhodnotenie v jednej recenzii, kde na záver zhodnotili toto sklíčko nasledovne:
„Makro predsádka Raynox DCR-250 je až na cenu porovnateľná s Hubbleovým vesmírnym teleskopom".

 

Nuž teda poďme sa pozrieť, či si tento kúsok sklíčka zaslúži také uletené prirovnanie minimálne z pohľadu fotografa amatéra.

Existuje veľké množstvo fotografov (vrátane mňa), ktorí sa makrofotografii venujú pomerne intenzívne, napriek tomu však nemôžu alebo nechcú investovať pomerne značné prostriedky do zrkadlovky a adekvátnych objektívov. V takejto situácii si môžeme vystačiť aj s lepším kompaktom, veď funkciou makra je už vybavený prakticky každý fotoaparát, (aj keď o marketingových nezmyslov v štýle „Supermakro už od 1 cm" si myslím svoje). Pri takomto spôsobe fotenia však čoskoro narazíme na limity predovšetkým čo sa týka zväčšenia a zaostriteľnej vzdialenosti a riešením je práve použitie makro predsádky.

 

Čo nám to prinesie ?

Odborných definícií čo to makropredsádka je, aká je závislosť zaostriteľnej vzdialenosti vo vzťahu k dioptriám predsádky je všade dosť, my na to poďme, vizuálne. Inými slovami: Aké to bude veľké ?
(Pozn. fotografie sú výrezy z 8 MPx fotografií a následne zmenšené. Po kliknutí na fotografiu môžete vidieť výrez bez zmenšenia.)

Používam Panasonic FZ-30, ktorý makro samozrejme dokáže tiež a istý čas mi to v podstate stačilo a makro móde sa ním dá vyfotiť asi toto:

Foto bez Raynoxu

 Obr.1: Panasonic FZ30, makro móde

 

Výsledok je celkom fajn, pokiaľ ale chcete fotiť živé tvory, ktoré nie sú tak trpezlivé ako zápalky, vzniká problém. V makro móde sa totiž aspoň na tomto aparáte zoom použiť nedá, treba fotiť na najširšie ohnisko (v tomto prípade 35 mm) no a teda byť sakramentsky blízko foteného objektu. Obrázok č. 1 bol fotený zo vzdialenosti približne 4 cm. Nuž a to je príliš blízko aj pre veľmi trpezlivý hmyz a z toho vyplýva aj moja averzia k "supermakrovým" sloganom.

 

Tak som si zadovážil svoju prvú štvordioptriovú makro predsádku a s tým to už začalo byť zaujímavejšie.

 

Predsádka 4D

 Obr.2: Panasonic FZ30, macro mode + 4D makro predsádka

 

Fotografované objekty sú jednak väčšie, ale najdôležitejšia vec je zmena optických vlastností fotoaparátu. Uvedený príklad bol fotografovaný so zoomom 300 mm, zo vzdialenosti približne 25 cm. A to už sú parametre, s ktorými sa dajú fotiť aj dosť plaché vážky.

Stále som mal ale jeden nesplnený sen. Vždy som chcel vyfotografovať hmyz v takom zväčšení, aby bolo zreteľné zložené oko. A ani táto kombinácia mi to neumožňovala. A tak som pri hľadaní čo ďalej, narazil na Raynox.

 

Raynox DCR-250.

8 dioptrií, jednoduchá manipulácia, značná univerzálnosť použitia na rôznych priemeroch objektívov a prijateľná cena zavážili a o niekoľko dní som sa už tešil z nového sklíčka. Manželka už tak nadšená nebola :-).

 

Raynox DCR-250

 Obr.3: Panasonic FZ30, macro mode + Raynox DCR-250

 

So zdvojnásobením zväčšenia sa znížila aj vzdialenosť zaostrenia, Obr. č. 3 je fotený zo vzdialenosti približne 12 cm, ohnisková vzdialenosť zostala 300 mm. Potešila aj výborná kvalita obrazu, ktorá sa mi s predchádzajúcou predsádkou nezdala celkom v poriadku.

Samozrejme, pri fotografovaní s takouto predsádkou treba počítať aj s istými limitmi. Raynox je konštruovaný pre použitie na širokej škále objektívov (pomocou adaptéru 52-67 mm) a samotný priemer skla je 49 mm. Takže treba počítať s tým, že na širších ohniskách sa prejaví vinetácia. V mojom prípade od cca 135 mm nižšie.

 

 

Vinetácia

Obr.4: Na širších ohniskách sa prejavuje vinetácia

 

No a samozrejme, hĺbka ostrosti. Pri fotení na takýchto zväčšeniach je hĺbka ostrosti skutočne minimálna. Na nasledujúcich príkladoch je to pekne viditeľné. Môj fotoaparát disponuje v manuálnom nastavení rozsahom clony od 3,6 do 11. Pri najmenšom clonovom čísle sa ako tak podarilo zaostriť na jednu (aj to nie celú) zápalkovú hlavičku a ani najvyššia clona 11 neumožní, aby sa do ostrej oblasti dostali aspoň dve. Nehovoriac o tom, že s vyšším clonovým číslom sa adekvátne zvyšuje aj čas expozície. V tomto je výhoda zrkadloviek a objektívov, kde sa pri clone povedzme 22 toho dá zaostriť predsa len viac.

 

Mimochodom, pri zisťovaní čo je zaujímavé na stránkach Raynoxu, som narazil aj na šialenú predsádku MSN-202 s 25 dioptriami !!! Podľa niektorých reakcií na fórach je to už prakticky nezaostriteľné, takže práca s 250-kou je vlastne pohodička.

 

Malá HO

Obr.5: Panasonic FZ30 + Raynox 250, clona 3.6, zoom 192 mm

 

Stredná HO

Obr.6: Panasonic FZ30 + Raynox 250, clona 7,1, zoom 192 mm

 

Väčšia HO

Obr.7: Panasonic FZ30 + Raynox 250, clona 11, zoom 192 mm

 

Treba však zdôrazniť, že to nie je chyba, ale vlastnosť a tak neostáva nič iné, ako sa s tým vyrovnať. Ako ale s takýmito obmedzeniami fotiť? Tu je pár mojich skúseností.

Rezignoval som na statív. Jednak pobehovať po lúke so statívom je krajne nepraktické a kým ho dostanem do vhodnej pozície, hmyz nepočká. Sú výnimky ako napríklad, keď si pavúk pokojne maškrtí na čerstvo ulovenej muche a je mu jedno, čo sa okolo neho deje (Obr.8). Aj tak by si to ale vyžadovalo makrosánky, pretože posúvať statív o milimeter hore-dole nie je nič zábavné.

 

Pavúk si Raynox nevšíma

Obr.8: Pavúk si fotografa nevšíma, Panasonic FZ30 + Raynox 250

 

Namiesto statívu radšej používam sériové fotenie. Pri tak malej hĺbke ostrosti sa nedá eliminovať pohyb tela a tak zvyšujem pravdepodobnosť, že niektorý zo záberov bude ostrý.

V závislosti od svetelných podmienok fotím s prioritou clony, prípadne aj plný manuál. V prípade potreby si aj priblesknem.

Nefotím na maximálny zoom za každú cenu. Ono to samozrejme láka, ale makro nie je len o maximálnom zväčšení.

Samozrejme základná mantra makro fotenia - veľa svetla, málo vetra. :-)

V každom prípade, na základe vlastnej skúsenosti musím skonštatovať, že Raynox DCR-250 je vysoko návyková záležitosť, s ktorou je radosť fotiť a to konštatovanie z úvodu si zaslúži. Veď nakoniec, podarilo sa mi s jeho pomocou vyfotiť aj to vytúžené zložené oko.

 

Zložené oko

Obr.9: vytúžené zložené oko, Panasonic FZ30 + Raynox 250

 

 

 Na záver pre inšpiráciu galéria fotiek vytvorených s pomocou Raynoxu. Prezrite si, čo dokáže Raynox na Flicker.com.

 

Ďakujeme, Noro, za predstavenie makro predsádky Raynox DCR-250 a za názorné ukážky jej schopností. Makrofoto.sk Ti želá veľa radosti, spokojnosti a pekných zážitkov pri fotení makro fotografií.

 

Kontakt na Norberta: http://www.facebook.com/NG.Creations, http://www.digitaldreams.sk

Diskusia k článku: http://www.facebook.com/topic

Makro fotografie Norberta Garaja fotené  okrem iných aj Raynoxom - TU.